Ing. Skladník, Mgr. Aupairka, RNDr. Predavač v Tescu?

Autor: Adam Augustín | 29.1.2012 o 15:50 | (upravené 30.1.2012 o 12:46) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  903x

Akokoľvek smiešne môže spojenie týchto titulov s uvedenými profesiami znieť, úsmev na tvári zmizne, ako náhle človek zistí že nežartujem.

Nezamestnanosť mladých ľudí, predovšetkým absolventov vysokých škôl, je dlhodobo neriešeným a do úzadia odsúvaným problémom. Povedzme si fakty, nezamestnanosť absolventov vysokých a stredných škôl dosahuje na Slovensku v niektorých prípadoch až 30 %. Toto číslo je obludne vysoké, ale bohužiaľ sa ani náhodou nekončí pri 30%, pretože nezahŕňa tých absolventov, ktorým praskli nervy a prijali zamestnanie, ktoré nevyžaduje ich stupeň vzdelania. Keď si najbližšie budete v McDonalde objednávať hranolky, skúste sa zamyslieť, či vašu objednávku nevybavuje vyštudovaný ekonóm, alebo či ste práve svoj nákup v hypermarkete nezaplatili u absolventky filozofickej fakulty s červeným diplomom. Ešte stále sme sa ale nedostali k presnému percentu, pretože je tu ešte veľká skupina mladých ľudí, ktorí kvôli bezútešnej situácii utekajú do zahraničia. Doma absolventom nielen že nevieme dať prácu, ale ak už aj nejakú získajú, nedokážeme ich schopnosti dobre zaplatiť. Prečo je toľko nezamestnaných absolventov? Odpoveď je, preto lebo zamestnávateľ uprednostní človeka so skúsenosťami a praxou. Absolventi to nemajú jednoduché ani keď je ekonomická situácia dobrá. O to horšie to majú čerství držitelia titulov v čase krízy. Zamestnávateľ za svojich zamestnancov odvádza odvody bez ohľadu na to, či je daný človek mladý, alebo starý, či je skúsený a či bez pracovných skúseností. Nemá žiadnu motiváciu prijať neskúseného zamestnanca, pri ktorom zamestnávateľ spotrebuje ďalší čas a peniaze na to, aby ho pripravil. Nahráva mi to na otázku, a prečo školy nepripravia absolventa tak, aby bol skúsený a v praxi rozhľadený profesionál? Odpoveď je že ich k tomu nič nemotivuje. Vráťme sa ale opäť k problémom absolventov, ako sa uplatniť na trhu práce. V spoločnosti sa nikdy nič nedeje len tak. Ľudia konajú na základe toho, čo je pre nich osobne výhodné a z čoho budú mať najväčší osoh. Takisto sa rozhoduje aj zamestnávateľ. Čo takto urobiť podmienky pre čerstvých absolventov výhodnejšie, aby z ich prijatia do práce mali osoh obe strany, teda zamestnávateľ aj zamestnaný? Navrhujem aby bol zákonník práce upravený tak, že zamestnávateľ ktorý prijme čerstvého absolventa strednej alebo vysokej školy, nebude musieť za týchto ľudí musieť celý rok platiť odvody. Odvody by za nich uhradil štát, tak ako keby ešte stále v ten rok študovali. Určite budú hlasy, ktoré budú oponovať, že štátu budú potom chýbať peniaze. Treba však upozorniť na to, že ak by bol takýto človek nezamestnaný, štát by za neho takisto platil odvody a pritom by tento človek nevytváral žiadne hodnoty, len prehlboval následky krízy. Upraviť zákonník práce je však len jedna strana mince. To vylepší postavenie absolventov, ale samé o sebe to ešte nerieši problém. Druhým krokom ktorý je nevyhnutný uskutočniť, je komplexná reforma školstva a predovšetkým vysokého školstva. Ako som už spomínal, školy nie sú ničím motivované k tomu, aby pripravovali rozhľadených profesionálov schopných okamžite súperiť na trhu práce. Snahy s akreditáciami vysokých škôl skončili viac menej fiaskom, pretože kritériá sa v nich dali jednoducho podliezť. Reči politikov že nechajú zavrieť také odbory, ktoré nie sú efektívne na základe rozhodnutia nejakej komisie, sú skôr desivé ako rozumné. Žiadna komisia nemôže zodpovedne určovať, akých absolventov bude v najbližších rokoch potreba. Snahy o riadené hospodárstvo tu boli aj za komunizmu a nikam neviedli. Snahy na riadené školstvo, kde sa bude na základe politického rozhodnutia rozhodovať, ktorý odbor bude existovať a ktorý zanikne, je akousi zatuchnutou cestou späť. Kto alebo skôr čo teda dokáže tieto školy nakopnúť k tomu, aby sa zmenili z montážnej linky na tituly na inštitúcie na vysokej úrovni, ktoré budú schopné konkurovať ostatným európskym univerzitám? Odpoveď je trh! V súčasnosti dostávajú školy financie „za hlavu“ bez ohľadu na to, či je taký počet študentov potrebný, alebo nie. Bez ohľadu na to, či náš trh potrebuje 2000 externých študentov sociálnej práce, alebo nepotrebuje. Tieto fakulty nemajú žiadnu motiváciu robiť veci inak. Rozdajú poslucháčom povinnú literatúru, zadajú seminárky, odprednášajú pár prednášok, príde skúška a tam to končí. Je takýto človek pripravený súperiť s konkurenciou? Dá sa označiť za pripraveného profesionála? Alebo len za memorovacieho papagája, ktorý je hodnotený za to, ako dokáže čo najpodobnejšie zopakovať to, čo povedal profesor na prednáške? V tomto systéme sa však nič samé od seba nezmení. Tieto metódy sú zaužívané a je to pre školy naozaj jednoduché postupovať podľa tohto modelu. Aby som bol fér, niektorí šťastlivci sa na týždeň na dva dostanú na prax. Síce sa s reálnou praxou ani nestretnú a varia nejakému šéfovi kávu. To už však škole postačuje na to, aby sa pýšila, akú dobrú prax dokázala vybaviť. Aj to je však iba okrajovou činnosťou skoro každej fakulty. Ja navrhujem zmeniť pravidlá prerozdeľovania financií pre vysoké školy. Navrhujem, aby školy neboli platené podľa toho, koľko ľudí u nich študuje, ale podľa toho koľkým z nich dokázala zabezpečiť relevantnú prax v odbore. Školy by sa museli začať obracať a prebrať sa zo svojich zdrevenených návykov. Ak by chceli financie, museli by uzatvárať zmluvy o spolupráci s firmami a museli by väčšinu výučby presunúť z teórie na prax. Ja nehovorím že teória je zlá, isto ju treba ponechať, ale v rozumnej miere. Ďalšie financie by škola dostala, ak by sa ich absolvent dokázal uplatniť v odbore. Školy ktoré by vyprodukovali najviac nezamestnaných, by dostali aj najmenej peňazí. Školy ktoré by produkovali najviac zamestnaných, by dostali peňazí najviac a tým by sa naďalej zvyšovala kvalita štúdia. Nebol by to štát, kto by urobil rozhodnutie o tom, aký odbor má existovať a aký nie, ale bol by to jednoduchý princíp trhového hospodárstva, ktorý dokáže spravodlivo určiť, čo je potrebné a čo nie a čo bude existovať a čo zanikne. Predstavme si teraz, že sa všetky tieto podmienky splnili. Absolvent by prišiel na pohovor do zamestnania s tým, že má za sebou štúdiu na takej a takej fakulte, v rámci ktorej pracoval na takých a takých praxiach a robil na takých a takých projektoch. V problematike je tento pomyselný absolvent dobre ostrieľaný, vie čo a ako naozaj v jeho odbore funguje. Navyše je ešte v takej pozícii, že za neho ako za čerstvého absolventa nebude musieť zamestnávateľ platiť celý rok odvody. Bol by stále takýto mladý absolvent školy v nerovnej a bezútešnej pozícii? Ja si to nemyslím. Čo si myslíte vy? Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?